SYMETRICKÁ ESTETIKA A ŽENY SO ZÁVOJOM. ROZHOVOR S MIROU GÁBEROVOU Silvia Čúzyová Veľmi sa mi páčilo tvoje video - dvojprojekcia Replant (2008, 3 min. 20 sek.), ktoré po koncepčnej aj vizuálnej stránke obsahuje všetky atribúty tvojej "klasickej" videotvorby, ale nastrihané je úplne po novom - náhodne, podľa softvérovej strihovej skladby nejakého celkom iného a nesúvisiaceho videa. Priznám sa, že od vernisáže výstavy Edit (Galéria 13m3, 9. - 30. 7. 2008), na ktorej si ho po prvý krát predstavila, o ňom stále premýšľam a fascinuje ma. Ako sa na neho dívaš s odstupom času, je to niekam "nakročená cesta"? Tiež mám to video nejakým spôsobom rada, a páčia sa mi niektoré náhody, ktoré by som takým spôsobom ako tam bezprostredne vznikli asi zámerne nikdy neurobila. Napríklad prechádzanie kamery zhora nadol v jednej časti a aj vo vedľajšej - práve v tom istom okamihu, opačné prechádzanie; alebo ako sa tam strieda a dokáže vyniknúť čierna, a aj viaceré iné zvláštnosti. Pri niektorých častiach sa mi zdá, že je to až rušivé a bolo tam toho veľa, ale inde je to zase tak vyvážené, že by som rada dokázala takéto veci vedome využiť aj v ďalších videách. A áno, určite je to nakročená cesta, ale bolo to pre mňa ešte niečím príliš strohé. Asi potrebujem, aby sa k nemu vyjadrilo viac ľudí, ale myslím a obávam sa, že toto video nebolo dostatočne pochopiteľné, a že je oveľa jednoduchšie reagovať na veci, ktoré poznáme, a ktoré vieme nejakým spôsobom predpokladať. Moji diváci sú určite zvyknutí na videá, ktoré "pôsobia samé" a nie je k nim potrebné žiadne ďalšie vysvetľovanie, a Replant bola práve práca, pri ktorej je potrebné úplne jasne vedieť jej koncept - akým spôsobom to bolo vytvorené. Neviem či divákom mohlo stačiť len pozeranie sa na výsledok, aby sa to dalo odčítať. Naopak to druhé video une petite romance (2008, 2 min. 15 sek.), ktoré bolo ako pendant tiež na výstave Edit, predstavuje tú moju "klasickejšiu - pocitovú a pátosovú" fázu tvorby. Pre mňa, moju súčasnú tvorbu a myslenie je ale takýto princíp už akoby prežitý. V une petite romance využívam zámerne tak veľa klišé vecí (napríklad biely kôň bežiaci po morskom pobreží), že sama sa už na to akoby nedokážem pozerať, pre mňa samú je to niekedy až príliš. V mojom aktuálne poslednom videu The Portrait of a Lady (2009, 5 min.) sa k tomuto princípu tiež určitým spôsobom vraciam. Aj tu som samozrejme veľmi dekoratívna a symetrická, čo si aj sama na svojich veciach uvedomujem, ale už mám z toho trošku iný pocit. Toto video sa v strede zmení, prelínajú sa tu dva plány a vystupuje v ňom žen
 
 
 
© 2006 Mira Gáberová